Adaptácia nových detí

• • • Adaptácia novoprijatých detí

    • Adaptácia detí na prostredie materskej školy

      Začiatok nástupu dieťaťa do MŠ je náročný a z hľadiska jeho postoja k vzdelaniu a škole ako takej.

      • proces prispôsobovania sa novému prostrediu
      • zbaviť dieťa strachu z nových situácií
      • postupné začleňovanie do kolektívu
      • postupné budovanie dôvery a istoty
      • sprevádzanie  na ceste vyzrievania dieťaťa
      • postupné budovanie vzťahu

      Od priebehu adaptácie závisí (takmer) celé obdobie pobytu dieťaťa v MŠ. 

      Členenie procesu adaptácie dieťaťa:

      1. obdobie – orientačné

      Reakcie v MŠ: uzavretosť, zdržanlivosť, vníma množstvo podnetov, často iba pozoruje, nekontaktuje sa ani s rovesníkmi, ani  s dospelými

      Reakcie učiteľky: osobné oslovenie, prejavenie záujmu o dieťa, oboznámenie s priestormi, predstaví iné deti, ponechá obľúbenú vec, hračku 

       

      2. obdobie - presadenia sa

      Reakcie v MŠ: začína komunikovať, nadväzuje prvé kontakty, skúša upútať pozornosť detí aj dospelého, skúša presadiť sa

      Reakcie učiteľky: oboznamuje dieťa s ďalšími priestormi MŠ,   s ďalšími zamestnancami MŠ, rieši prvé konflikty, upevňuje vzťahy a priateľstvá medzi deťmi – spoločnými hrami

       

      3. obdobie - ukľudnenie, vyrovnanie

      Reakcie v MŠ: je istejšie a vyrovnanejšie, zaujíma sa o hry iných, napodobňuje ich, podriaďuje sa spoločným pravidlám, zaujíma sa o nové hry a aktivity, vyjadruje osobné zážitky

      Reakcie učiteľky: fixuje a upevňuje pravidlá v triede, zapája dieťa do všetkých činností, rešpektuje individualitu každého dieťaťa

      Najčastejšie problémy počas adaptácie

      V prvých dňoch a týždňoch býva najčastejším problémom odlúčenie od rodičov. Dieťa môže prežívať neistotu, strach, smútok alebo hnev. Ťažkosti sa môžu objaviť aj pri dodržiavaní pravidiel kolektívu, pri sebaobsluhe, stolovaní, odpočinku či pri nadväzovaní kontaktov s rovesníkmi.

      Medzi časté prejavy náročnej adaptácie patria:

      • odmietanie vstupu do triedy alebo odlúčenia od rodiča,
      • intenzívny plač, krik, hnev či iné prejavy emocionálneho napätia,
      • opakované uisťovanie sa, kedy príde rodič,
      • odmietanie jedla, odpočinku alebo niektorých činností,
      • vyhľadávanie neustálej pozornosti učiteľky,
      • odmietanie kontaktu s ostatnými deťmi alebo zotrvávanie osamote,
      • ťažkosti pri prijímaní pravidiel a denného režimu,
      • konflikty s rovesníkmi alebo prejavy agresivity,
      • neistota pri vyjadrovaní vlastných potrieb, prianí a pocitov,
      • zvýšená únava, podráždenosť alebo potreba väčšej blízkosti rodičov aj doma.

      Kedy môžeme hovoriť o úspešnej adaptácii?

      O úspešnej adaptácii môžeme hovoriť vtedy, keď dieťa postupne získava pocit istoty a bezpečia a dokáže fungovať v prostredí materskej školy bez nadmerného stresu.

      Všímame si najmä to, či:

      • prichádza do materskej školy pokojnejšie a postupne sa na pobyt teší,
      • dokáže sa odlúčiť od rodiča a prijať pomoc učiteľky,
      • nadväzuje kontakty s deťmi a vytvára si prvé priateľstvá,
      • zapája sa do spontánnych hier a podľa svojich možností aj do riadených činností,
      • dokáže vyjadriť svoje potreby, priania a pocity,
      • postupne prijíma pravidlá a denný režim,
      • zvláda sebaobslužné činnosti primerane svojmu veku a schopnostiam,
      • prejavuje zvedavosť, radosť a záujem o nové podnety.

      Úspešná adaptácia však neznamená, že dieťa už nikdy nezaplače alebo nezažije náročnejší deň. Aj adaptované dieťa môže po víkende, chorobe či dlhšej neprítomnosti opäť potrebovať viac podpory a uistenia.

      Šesť praktických krokov pre hladký nástup dieťaťa do škôlky

      1. Budujte zvedavosť ešte pred prvým dňom

      S prípravou začnite v predstihu. Chodievajte na prechádzky okolo škôlky, a ak je to možné, zastavte sa na chvíľu na školskom dvore. O škôlke sa rozprávajte pozitívne a vzbudzujte v dieťati prirodzenú zvedavosť. Vyhnite sa však zachádzaniu do prílišných detailov – malé dieťa si ešte nedokáže náročné situácie predstaviť a zbytočne by ho to zmiatlo.

      2. Stavte na pravidelnosť a vytrvalosť

      Adaptácia si vyžaduje trpezlivosť a najmä stálosť. Snažte sa dochádzku bez vážnych dôvodov neprerušovať. Pravidelné návštevy a opakovanie denného režimu dávajú dieťaťu jasné hranice. Vďaka poznaniu toho, čo ho čaká, získava vnútorný pokoj a pocit bezpečia.

      3. Rána v pokoji a krátke rozlúčenie

      Ranné vstávanie a príchod si naplánujte s časovou rezervou, aby ste sa vyhli zhonu. Ranné lúčenie by malo byť plné lásky, no zároveň jasné a stručné. Príliš dlhé váhanie či opakované objímanie v dieťati len prehlbuje neistotu a sťažuje mu samotné odlúčenie.

      4. Vytvorte si vlastný rozlúčkový rituál

      Dohodnite sa na králičom objatí, letmom bozku na dlaň, zamávaní z okna alebo špeciálnom hesle. Ak sa rovnaké gestá opakujú každé ráno, dieťa presne vie, čo nasleduje, čo mu dodáva potrebnú istotu pri vašom odchode.

      5. Pribaľte mu kúsok domova

      Obľúbená hračka, malá dečka či plyšák dokážu zázraky. Ide o tzv. prechodný predmet, ktorý dieťaťu pripomína domáce prostredie a dodáva mu odvahu v neznámych chvíľach. Keď nadobudne v škôlke viac istoty, samo hračku postupne odloží.

      6. Netlačte na pílu a rešpektujte jeho tempo

      Každé dieťa spracováva zmenu inak. Je úplne normálne, ak zo začiatku odmieta jedlo, nechce sa prezliekať do pyžamka alebo sa nezapája do spoločných hier. Všetku energiu totiž venuje zvládaniu nového prostredia. Doprajte mu čas, pristupujte k nemu s pochopením a bez výčitiek.

       

      Nezabudnite: Úspešná adaptácia nenastane zo dňa na deň. Keď spozorujete, že dieťa začína voľnejšie komunikovať s učiteľkami, hravo sa zapája do činností a do škôlky kráča bez strachu, máte vyhraté!